Poviedka

18. května 2013 v 21:55 | Katka |  Poviedky

Jessica`s diary
S Michaelom sme sa ďalej prechádzali po pláži. Pár krát som mala nutkanie ho chytiť za ruku, dokonca aj pobozkať.
- To akože, prečo?
- Chápeš, nechcela som, aby ostatní vedeli, že som upírka.
- Čože?
V tom som si uvedomila, čo som povedala. Veď vlastne nebola som si istá, že
aj on je upír. Ľudia si často namýšľajú, že mi upíri dokážeme rozoznať, kto je
upír a kto nie. Tiež zomierame a spávame, ako normálni ľudia, len
potrebujeme krv.
- Čo sa tak divíš?- spýtala som sa.
- Ty si upírka?
- Čo? To akože čo za blbosti mi hovoríš?
- No tak, Jess počul som, ako si povedala, že si upírka.
- Michael, ja som nič nepovedala.
- Jess, ja nie som hluchý, počul som, ako si to povedala. Neboj sa aj som.
- Čo si?
- Upír.
To ma dosť prekvapilo. Nebola som si istá, či si zo mňa nerobí srandu. Prečo inak by sa mi priznal, veď to nemohol vedieť. No nič som mu nepovedala. Namiesto toho som tam len na neho čumela.
- Jess, hneď mi bolo jasné, že si upírka, len som sa ťa to neopýtal jednoducho
Neopýtal, preto, lebo som si nebol istý, či ňou naozaj si.
- To je divné, pretože aj ja to cítim, ale upíri okolo mňa nie.
- Aj ty?
- Áno rozmýšľala som, čo to môže znamenať.
- Inak, vieš, že ja,ty a tá tvoja kamoška nie sme jediní upíri v triede?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama