Sorry+ poviedka

24. května 2013 v 17:05 | Katka |  Poviedky
Sorry, sorry a ešte raz sorry, že som sem do včera nepridala poviedky, ale bolo mi totálne zle. Ani dnes sa necítim najlepšie, ale poviedky písať vládzem :D. Tu je poviedkan pre Nataly neskôr sem pribudne aj pre Kiku ( asi večer).




Práve sme pristáli na letisku. Po prvý raz v živote som bola v Londýne.
- Tak čo, páči sa ti tu?- začali sa ma vypytovať rodičia, pri tom si neuvedomovali, že zatiaľ som z celého Londýna uvidela letisko.
- Čo ste slepí, nevidíte, že zatiaľ vidím iba letisko?
- Pozri Nataly, chápeme, že si na nás nahnevaná, za to, že sme sa sem nasťahovali, ale chápeš, jednoducho sme nemali inú možnosť.
- Dobre, dobre mamička svoje psychologické rečičky si nechaj láskavo pre seba.
Keď mi naši povedali, že sa sťahujeme do Londýna preplakala som celú noc. Na Slovensku som mala kopu kamošov, ktorí mi hneď v prvý deň chýbali. Všetko sa začalo tak, že ockova firma skrachovala. Jedine v Anglicku nie, preto sme sa presťahovali sem.
Naši si mysleli, že to pre mňa nebude problém, pretože viem veľmi dobre po anglicky, ale to, že na bývalej škole som mala super kamošov, im pravdepodobne nenapadlo.
- Nataly, nebuď drzá, čo nevidíš, že my to myslíme dobre- zastal sa mami ocko.
- Čo vy nevidíte, že ja som sa mala lepšie na Slovensku?!- rozkričala som sa na nich a ľudia okolo nás sa začali na nás divne pozerať.
- Dobre poďme, už je tu taxík- otec ukázal na nejaký taxík na parkovisku.
- Si si istý, že je náš?- opýtala sa mama, a mňa z tých dvoch úplne rozbolela hlava.
Keď sme však prišli do nášho bytu, zlepšila sa mi nálada. Okamžite som sa išla pozrieť do svojej izby. Na moje prekvapenie nebola až taká hrozná ako som si myslela, že bude. Bola oveľa väčšia ako moja bývalá izba.
- Idem vám niečo objednať na večeru, dobre?- kričala z predsiene mama, keď sme si prezreli byt.
- Fajn, aj ja sa idem niekam prejsť- zakričala som.
- Ideš so mnou?- spýtala sa mama.
- Nie, len sa chcem porozhliadať po okolí.
- Nataly, nestratíš sa.
- Preboha nie, ja si cestu zapamätám, pri najhoršom sa spýtam na cestu.
Tak som si obliekla kabát, pretože vonku bola zima.
Keď som sa prechádzala zrazu do mňa niekto narazil. Chcela som tomu človeku vynadať, ale keď som zistila, kto to je, hneď som zmenila názor. Bol to totiž Liam Payne z One Direction.
Absolútne ma to prekvapilo a nechápala som prečo sa to stalo práve mne.
- Prepáč, naozaj som nechcel.
- To je v poriadku- usmiala som sa.
- Fajn, tak ako moje ospravedlnenie ťa pozvem do veľmi dobrej kaviarne, čo povieš?
- Naozaj netreba, ďakujem- povedala som, ale v skutočnosti som chcela ísť.
- Ale pre mňa to nie je problém, v pohode môžeme ísť.
- No dobre- priala som pozvanie.
Za desať minút som sa ocitla v kaviarni spolu s Liamom.
- Ako sa vlastne voláš?- spýtal sa.
- Nataly.
- Ja som...
- Nemusíš sa predstavovať, viem, že si Liam Payne. Ale aj tak ma teší.
- Aj mňa teší.
Nakoniec sme si Liamom vymenili čísla. Tiež som rada, že som sa s našimi prisťahovala a že som sa zrazila s Liamom, lebo inak, by sme neboli teraz spolu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama