Amanda`s diary

7. června 2013 v 22:37 | Katka |  Poviedky
Ahojte, viem, že som tu dlho nebola, ale jednoducho som mala toho veľa a pracovala som na novej poviedke. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Podľa mňa je lepšia ako Jessica`s diary. Aký názor máte vy?




Všetko to, sa stalo pred šiestimi rokmi. Najprv to bol normálny večer. Sedela som doma a hrala počítačové hry. Keď odrazu som z dola začula krik.
- No super, mama s Haroldom sa znova hádajú- pomyslela som si.
Šla som dolu, aby som ich upozornila, nech ma nerušia. No keď som tam zliezla, ztuhla mi krv v žilách.
- Priznaj sa ty krava, že si s ním spala!- reval Harold na mamu. Bol veľmi žiarlivý a podľa neho, mama spávala s každým susedom. Vlastne Harold bol mamin nový priateľ a žil u nás zhruba dva mesiace. Môj otec s nami nežil preto, lebo keď som mala dva roky opustil nás kvôli inej žene. Mama z toho bola úplne na dne, a medzitým prestriedala viacerých priateľov, z pomedzi ktorých bol Harold najagresívnejší.
- Harold, koľkokrát ti máme ešte vysvetľovať, že mama s nikým nespí.
- Ty sa do toho nestaraj!- zreval na mňa.
- Nekrič na ňu!- bránila ma mama.
- Drž hubu!- Harold sa na mamu úplne vrhol.
- Prestaň!- kričala som a ťahala Harolda za pás, aby som ho odtrhla od mamy.
- Nestaraj sa do toho!
- Tak ty ju prestaň biť, ty hajzel hnusný!
- Amanda naozaj sa do toho nemiešaj, lebo on zabije aj teba!- kričala so slzami v očiach mama.
- Ak ju neprestaneš biť, zavolám políciu- ignorovala som maminu otázku.
Harold ma ignoroval, tak som zobrala mobil a začala vytáčať políciu. No skôr ako som sa im dovolala ten sviniar mi vytrhol mobil z ruky a tresol ho o stenu, až sa rozstrepal na márne kúsky. Potom sa stalo niečo, čo mi absolútne zmenilo život. Ten idiot schmatol nôž a zabodol ho mame do hrude. Následne zobral ďaľší a ten zabodol sebe do hrude. Keď som videla mamu zomierať úplne som sa rozplakala a bežala po pomoc. Utekala som k susedom. Bolo mi jedno, že je polnoc a možno, že ich zbudím. Jednoducho som nemohla nechať mamu zomrieť.
Zazvonila som k nim. Sused utekal k nám pomôcť mame a suseda zavolala sanitku. No kým sanitka prišla bolo neskoro. Dostala som hysterický záchvat. Veľmi ma mrzelo, že už mamu neuvidím živú.
Nakoniec som musela ísť do decáku. Babka už bola dávno mŕtva a mama podobne ako ja nepoznala svojho otca. Tam sa mi decká strašne posmievali. Posmievali sa mi hlavne preto, lebo som sa často zobúdzala na to, že plačem za mamou. Práve preto, aj vychovávateľky za mnou posielali kadejakých psychiatrov a neviem, čo ešte.
Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Vtedy som zistila, že si ma chce adoptovať nejaká Mary Lambertová. Hneď mi bolo jasné, že je to nejaká moja rodina. Pretože ona sa podobala na moju mamu a mala aj rovnaké priezvisko ako ja. Nakoniec súd o adopciu vyhrala. No bolo to veľmi ťažké. Predtým som musela absolvovať rôzne psychologické testy a k Mary chodili hocijakí znalci a podobne.
Nakoniec vysvitlo, že Mary je naozaj moja teta. Mamini rodičia sa rozišli ešte pred jej narodením a preto sa s Mary nepoznala. Mary vedela, že má mladšiu sestru a tak po nej pátrala, no zistila, že jej sestra je dávno mŕtva, ale zistila, že má dcéru a preto si ma adoptovala.
Mary sa ku mne vôbec nespráva macošsky. Správa sa ku mne ako vlastná matka. Aj keď mamu mi nikdy nenahradí, aj tak ju mám veľmi rada. V podstate teraz žijem celkom fajn, aj keď stále ma trápi tá trauma z detstva. Do istej miery ma to ovplyvnilo tak, že mám strach z cudzích chlapov.
Čo sa týka môjho výzoru, som dosť nízka a celkom štíhla. Vlasy mám svetlohnedé a oči tiež.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama